Poloha a obyvateľstvo obce  

Základné údaje obce Dunajská Lužná:

Kraj:	Bratislavský
Okres:	Senec
Katastrálne územie:	Jánošíková, Nové Košariská, Nová Lipnica
Celková rozloha obce:	2.695 ha
Počet obyvateľov:	4395 (stav ku dňu 18.01.2011)

Poloha obce a jej životné prostredie

  Obec Dunajská Lužná leží 15 km juhovýchodne od Bratislavy a 7 km od Šamorína na úrodnej vnútrokarpatskej Podunajskej rovine, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny. Cez obec prechádza štátna cesta I. triedy č. 63, ktorá spája Bratislavu s Komárnom. Železničná stanica s názvom Nové Košariská je vzdialená od centra obce asi 1,5 km. Do roku 1996 bola obec súčasťou okresu Bratislava-vidiek. Uplatnením zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. bola obec začlenená do okresu Senec a do Bratislavského kraja.

Poloha Dunajskej Lužnej na mape Slovenska

  Podunajská rovina, na ktorej leží obec, je najteplejšou a najsuchšou oblasťou Slovenska. Má najviac slnečného svitu a je aj najveternejšou rovinnou oblasťou u nás. Vyznačuje sa krátkymi zimami a priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je okolo 35 dní. Celkové priemerné ročné zrážky za posledné desaťročie boli 350 až 500 mm. Letné teploty sú do 35 ^oC.

  Nadmorská výška územia obce sa pohybuje od 120 do 131 m n. m. Rovinatý chotár a úrodné pôdy vytvárali a vytvárajú veľmi dobré podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva. Podľa Zmien a doplnkov k územnému plánu sídelného útvaru Dunajská Lužná (HUPRO, 2000) má poľnohospodárska pôda rozlohu 2 411,3 ha (z toho je: 2 326,1 ha, záhrady 53,9 ha, ovocné sady 20,2 ha, trvalé trávne porasty 10,0 ha a vinice 0,4 ha), lesné pozemky majú rozlohu 51,6 ha, vodné plochy 3,1 ha, zastavané plochy 141,5 ha a 87,7 ha sú ostatné plochy.

  Do územia obce okrajovo zasahuje Chránená krajinná oblasť Dunajské Luhy. Na hranici katastra obce sa nachádza prírodná rezervácia Topoľové hony, ktorej predmetom ochrany sú suchomilné panónske dúbravy a rastlinné spoločentsvá s klokočom perovitým. V obci sa nachádzajú dva chránené stromy - Novolipnický platan (platan javorolistý) a v časti Jánošíková pri obecnom úrade je chránený strom - dub letný.

  Vo vzdialenosti 3-4 km je vodná zdrž Čunovo, ktorá je súčasťou vodného diela Gabčíkovo. Najbližšie vodné plochy sú Malá voda a Piesková jama, ktoré sa využívajú na lov rýb a rekreáciu. Z voľne žijúcej zveri sú najviac zastúpené zajace, bažanty, srnčia zver, diviačia zver a vodné vtáctvo.

Okolie Dunajskej Lužnej

  Kvalitu životného prostredia v našej obci negatívne ovplyvňujú najmä: Slovnaft a.s. Bratislava, Spaľovňa TKO a.s. Bratislava, intenzívna poľnohospodárska výroba, najmä väčšie živočíšne farmy v obci a jej okolí a komunikácia európskeho významu Bratislava - Dunajská Streda - hranica s Maďarskou republikou, prechádzajúca obcou. Celé územie obce leží v rámci Bratislavskej ohrozenej oblasti, ktorá patrí medzi ohrozené oblasti vyčlenené v Slovenskej republike na základe vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č.112/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov o vymedzení oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia a o prevádzke smogových varovných a regulačných systémov. Ide o oblasť s narušeným a silne narušeným životným prostredím. Na znečistenie ovzdušia vplýva aj prašnosť spôsobená vysokou veternosťou územia spolu s nízkym podielom verejnej zelene, v extraviláne je prašnosť spôsobená aj z nespevnených poľných ciest.

Obyvateľstvo

  K 1.3.2008 mala obec 3709 obyvateľov, z toho 1783 mužov a 1926 žien. Ide o národnostne zmiešanú obec. Podľa údajov z roku 2001, kedy mala obec 2932 obyvateľov, žilo v obci 2640 obyvateľov slovenskej národnosti, 196 maďarskej, 32 českej, 10 rómskej, 3 rusinskej, 1 ukrajinskej, 17 nemeckej, 4 poľskej, 1 chorvátskej, 1 srbskej, 27 ostatnej nezistenej. Vekové zloženie obyvateľov je priaznivé a takmer dve tretiny sú v produktívnom veku. Obec má priaznivú vzdelanostnú štruktúru. V rámci okresu Senec má Dunajská Lužná napr. najvyšší počet vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov (vyše 10 %). Nové údaje budú k dispozícii v máji 2011 po oficiálnom sčítaní obyvateľov.

  Takmer 65% ekonomicky aktívnych obyvateľov obce dochádza za prácou najmä do Bratislavy a do Šamorína. Miera nezamestnanosti v obci bola k 31.12.1999 iba 5,5%.