Obsah

Správa o kvalite vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach za rok 2020

 

Informujeme verejnosť, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky zverejnilo na svojom webovom sídle v súlade so zákonom č. 305/2018 Z. z. o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 305/2018 Z. z.“), Správu o kvalite vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach za rok 2020.

Úrad verejného zdravotníctva SR  je podľa zákona č. 305/2018 Z. z. § 6 ods. 4 povinný posúdiť závažnosť prekročených limitných hodnôt ukazovateľov kvality pitnej vody v povrchových vodách a v podzemných vodách v chránenej vodohospodárskej oblasti a informovať o tom dotknutú obec.

Z toho dôvodu sme obdržali list adresovaný dotknutým obciam, spolu s prílohou, v ktorej je uvedený zoznam obcí s vymenovanými prekročenými limitnými hodnotami ukazovateľov (Príloha 1) a prílohou, v ktorej sú popísané zdravotné riziká jednotlivých ukazovateľov (Príloha 2).

Do pozornosti Vám dávame z listu najmä nasledovné:

V súčasnosti je aj na Slovensku stále populárnejším trendom budovanie vlastných studní a zvýšený záujem o využívanie vlastných vodných zdrojov na individuálne zásobovanie domácností alebo ako doplnkový zdroj vody na akékoľvek domáce účely vrátane jej konzumácie.

Obyvatelia, využívajúci vlastné vodné zdroje bez toho, aby si overili ich kvalitu, konajú na vlastnú zodpovednosť. Príjem vody, ktorý nie je zdravotne bezpečný, môže spôsobiť' akútnym, neskorým alebo dlhodobým pôsobením poškodenie zdravia resp. byť faktorom prenosu rôznych infekčných ochorení (črevné nákazy ako bakteriálna dyzentéria, vírusová hepatitída A, enterovirózy, parazitálne a iné ochorenia).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zistené výsledky monitorovania jednotlivých CHVO (na základe výsledkov hodnotenia kvality vôd z monitorovacích bodov geograficky situovaných vo vašej obci podľa Prílohy 2) nachádzajúcich sa vo vašom katastrálnom území, Vám v záujme ochrany zdravia odporúčame dostupným spôsobom (webové sídlo obce, obecná tabuľa a pod.) informovať obyvateľov o možných rizikách, ktoré vyplývajú z využívania nekontrolovaných vlastných vodných zdrojov. Bližšie informácie a pokyny k využívaniu vlastných studní je možné nájsť aj materiáli Zdravá pitná voda z vlastnej studne, ktorá je dostupná na webovom sídle https://www.uvzsr.sk/docs/info/pitna/Zdrava_pitna_voda_z_vlastnej_studne.pdf

Najbezpečnejším spôsobom zásobovania pitnou vodou a prevenciou pred negatívnymi účinkami na zdravie je využívanie pitnej vody z verejných vodovodov, ktorá je kvalitná, zdravotne bezpečná, je kontrolovaná dodávateľom pitnej vody aj orgánmi verejného zdravotníctva v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru alebo pravidelného monitorovania kvality pitnej vody u spotrebiteľa.

 

Nižšie zverejňujeme list ÚVZ SR s prílohami:

List ÚVZ SR

Príloha 1 – Zoznam obcí s prekročenými limitnými hodnotami ukazovateľov

Príloha 2 – Zdravotné riziká jednotlivých ukazovateľov

 

Odpadové vody

V záujme šírenia osvety o vode a vodárenstve obec sprostredkúva verejnosti príspevok BVS, a. s. o tom, čo nie je vhodné vhadzovať do kanalizácie.
Na Slovensku ide o zodpovedný prístup všetkých nás v domácnostiach či inštitúciách s cieľom zachovania funkčnosti kanalizačných sietí.  
banner

 

Kanalizácia nie je odpadkový kôš

Vodu, ktorá bola akokoľvek použitá, považujeme za vodu odpadovú. Aby sa zavŕšil kolobeh vody v prírode, musí byť riadne vyčistená a následne vrátená späť do prírody. Odpadové vody z domácností alebo aj z priemyselných podnikov sú odvádzané kanalizačnými stokami a zberačmi do čistiarne odpadových vôd (ČOV), kde prechádzajú zložitým procesom čistenia. Konečným výsledkom tohto procesu je práve skutočnosť, že vyčistená voda sa vracia späť do prírody, riek a potokov.

Veľa ľudí však pri likvidácii odpadkov nevie, ako tento odpad správne zlikvidovať. Niečo vyhodia do smetí, niečo vylejú do umývadla, niečo spláchnu do WC. Nájdu sa aj takí, ktorí odpad vylejú do dažďovej kanalizácie na ulici, pretože takto si nezanesú vlastný odpad. A keďže kanalizácia nie je odpadkový kôš, nazbieraný odpad, ktorý do kanalizácie nepatrí, spôsobuje upchávanie kanalizačného potrubia. Takýto nevhodný odpad zároveň poškodzuje životné prostredie a ovplyvňuje náklady na čistenie odpadových vôd.

Poruchový dispečing Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) denne zaznamenáva poruchy spôsobené vyhodením nevhodného odpadu do kanalizácie. Pri zabezpečovaní funkčnosti kanalizácie pracovníci BVS vyberajú z kanalizácie rôzne predmety. Veľmi častý problém spôsobujú predmety, ktoré znefunkčnia čerpadlo. Najčastejšie sú to vlhčené utierky, handry, no ničím výnimočným nie je ani stavebný odpad, uteráky, župany či dámske hygienické vložky alebo jednorazové plienky.

Čo nepatrí do verejnej kanalizácie?

Ani kuchynský odpad nie je odpadovou vodou a v prípade, že takýto odpad likvidujete v kanalizácii, vystavujete ju viacerým rizikám, medzi ktorými dominuje usadzovanie zvyškov (mastnota, šupky, drvina...) v kanalizačnej prípojke, následné upchatie prípojky a vyhnívanie zvyškov spojené so zápachom. Už pravidelne v jesenných mesiacoch dochádza v niektorých lokalitách, kde sú domáci výrobcovia vína, k upchatiu kanalizácie vylisovanými hroznovými šupkami.

Prinášame vám 6 jednoduchých tipov, ako zabezpečiť, aby kanalizácia bola priechodná a plne funkčná:

1. Uistite sa, že vo vašej kanalizácii skončí výlučne odpadová voda, t. j. použitá voda z kuchyne, kúpeľne, ľudské výlučky a toaletný papier.

2. Sanitárne produkty, ako napr. hygienické dámske vložky, tampóny, kondómy, vlhčené hygienické utierky či plienky do kanalizácie NEPATRIA! Zabaľte ich a dajte do smetného koša.

3. Použitý rastlinný olej (aj prepražený) zbierajte do samostatných plastových nádob, ktoré môžete odovzdať na zbernom dvore, prípadne na vybraných čerpacích staniciach. Ostatné tuky ako aj masť po varení patria do smetného koša, a teda do komunálneho odpadu.

4. Zvyšky jedla, ako napr. omáčky, cestoviny či polievky nevylievajte do kanalizácie! Zabaľte

ich a vyhoďte do smetného koša, alebo ak máte možnosť, použite ich ako potravu pre zvieratá.

5. Nebezpečný odpad – chemikálie, rozpúšťadlá, motorový olej a farby – predstavujú veľké nebezpečenstvo pre životné prostredie. Preto treba zabrániť úniku takýchto látok do podzemných vôd, povrchových vôd alebo do kanalizácie. Uzavreté v pevných obaloch ich zneškodnia firmy, ktoré sú držiteľmi autorizácie. Prípadne sa informujte na vašom obvodnom úrade životného prostredia, krajskom úrade životného prostredia, obecnom úrade. Informácie vám poskytne aj Ministerstvo životného prostredia SR.

6. Lieky, injekčné striekačky ani tabletky nesplachujte, ale odneste ich do lekární a nemocníc.

 

Kanalizácia nie je verejná skládka ani smetisko! Je potrebné správať sa zodpovedne a uvedomiť si dôsledky nedodržiavania uvedených zásad. Nie vždy je totiž možné odstrániť poruchu (miesto upchatia) bez rozkopávkových prác.