História

Vznik obce a jej názvu

Ako je napísané aj na stránke o symboloch obce, Dunajská Lužná vznikla 1. januára 1974 zlúčením troch pôvodne samostatných obcí: Nových Košarísk, Jánošíkovej a Novej Lipnice. Každá z týchto obcí mala v priebehu svojej existencie nemecké, maďarské i slovenské pomenovanie. Nové Košariská sa volali nemecky Mišdorf, maďarsky Mišérd a od roku 1945, keď sa tam nasťahovalo slovenské obyvateľstvo z Košarísk-Priepastného, Lubiny a Bziniec sa volajú Nové Košariská. Jánošíková sa od 13. storočia nazývala Dienešdi alebo Dénešd. Názov vznikol od latinského mena Dionysius, Dionýz. Sv. Dionýz bol prvým parížskym biskupom a je jedným z patrónov Francúzska. Obec dostala pomenovanie v roku 1945 po prisťahovalcoch z Terchovej - rodiska Jánošíka. Treťou obcou, z ktorej vznikla dnešná Dunajská Lužná, je Nová Lipnica, nemecky Tartsendorf, maďarsky Torč. Slovenské pomenovanie Nová lipnica dostala r. 1948, keď sa do nej nasťahovali obyvatelia z Veľkej Lipnice na Orave, patriacej teraz do Poľska.

Staršie osídlenie na území obce

Zo staršieho osídlenia na území obce Dunajská Lužná je najdôkladnejšie preskúmaný mohylník v Nových Košariskách, o ktorom píšeme podrobne na stránke Kniežacie mohyly. Archeologicky ho v rokoch 1960-1967 preskúmala dôkladne Dr. Magda Pichlerová, pracovníčka Slovenské národného múzea v Bratislave. Zistila, že ide o kniežací mohylník zo 7. -5. storočia pred naším letopočtom, teda zo staršej doby železnej. Na Slovensku sa toto obdobie označuje ako kalenderberská kultúra. Do týchto mohýl pochovávala svojich zomrelých len nadradená, či vládnúca vrstva vtedajšej spoločnosti, preto sa označujú ako "kniežacie" mohyly. Mŕtvi sa v týchto mohylách pochovávali žiarovým spôsobom, teda spaľovaním. Výbavu hrobov tvorí veľký počet hlinených nádob (20-80 ks v jednej mohyle). Keramika v hroboch sa líši tvarmi, výzdobou a čiastočne vypálením a na 90% maľovaním alebo plastickými prvkami. Buď sú to vysoké nádoby vázovitého tvaru, misky na nôžke alebo bez nôžok, šálky, hrnce, dvojité nádoby a pod.